Otvárala dvere na veľkej budove. Jedno ja mi hovorilo ,,Neboj sa, vojdi dnu a ukáž im, čo v tebe je!“ ale moje druhé ja vravelo: ,,Nechoď tam, len sa strápniš.“
Preglgla som a nesmelo som otvorila dvere. Prosím, nech tam nikto nebude, prosím, nech tam nikto nie je! Moje prosby neboli vypočuté, a vo veľkej chodbe na zamatovej pohovke sedelo veľa starších detí. Určite sú už pokročilí tanečníci, a budú sa mi smiať. Alebo sem tiež prišli prvýkrát, ako ja. Počula som smiech, to sa mi smialo jedno vysoké, hnedovlasé dievča- skoro som sa pod zem prepadla. Prišla som k sekretariátu, kde ma už čakala riaditeľka školy, pani Wilsonová. „Dobrý deň. Som Catherine Woodová a... “ Ani som nestihla dokončiť vetu. „Aha, to si ty, Cathy! Už sme ťa tu čakali. Poď, ukážem ti tvoju izbu.“ Povedala to takým tónom, akoby bola vážne šťastná z toho, že som prišla, a pritom som len jedno zo stoviek detí, ktoré túto školu navštívili. Vyšli sme po dlhých schodoch, (ktoré mi už nahradili rozcvičku) a vošli sme do mojej izby. Bola celkom veľká, slnečná a vymaľovaná na oranžovo, s peknou kúpeľnou, dvomi posteľami a veľkým stolíkom, pri ktorom stáli dve stoličky. Všimla som si, že jedna polovica stolíka už bola zaplnená. Bol tam peračník, malá nástenka s krásnymi fotkami a obrázkami, potom denníček a tablet (z čoho súdim, že moja spolubývajúca bola bohatá). Aj jedna posteľ bola už zabratá; bola na nej krásna deka so srdiečkami a vankúš s diamantmi. Nad posteľou boli plagáty známych hviezd, a jeden bol dokonca podpísaný! Riaditeľka Wilsonová sa ma spýtala „No, Cathy, ako sa ti páči tvoja izba?“ ,,Je krásna. Ale kde je moja spolubývajúca?“ ,,Jáj, ty myslíš Miu. Tá je teraz dole na chodbe so svojou partiu, sedia na pohovke.“ Aha! Tak to vysoké hnedovlasé dievča bola asi Mia!
Mia prišla do izby možno po piatich minútach. Bola vysoká, hnedovlasá, a veľmi pekná. A bolo to presne to dievča, ktoré sa mi smialo! „Ahoj, ja som Cathy! Ty musíš byť Mia!“ Snažila som sa s ňou rozprávať. „Áno, som. Ale nemôžeme sa spolu baviť. Ja chodím na túto školu už dva roky a ty si práve prišla. Si len amatérka, a ja som pokročilá tanečníčka.“ Bola taká drzá, že som skoro povedala niečo vážne sprosté. Ale namiesto toho som povedala: „Tak dobre, ako chceš. Ale môžem ti aspoň pochváliť tvoje veci, nie? Máš krásny tablet a posteľ.“ Silou- mocou som sa s ňou snažila skamarátiť, pretože vyzerá veľmi obľúbená. Mala aj super oblečenie, také, aké nosia obľúbení a bohatí ľudia. Na seba mala oblečené čierne tričko s krátkymi rukávmi a volánikmi a aj ružové rifle. Na nohách mala krásne značkové tenisky. Čierne s ružovými šnúrkami. Vyzerala úžasne. „No super! Takže už vieš o tablete. Musím ho poriadne skryť.“ Nechovala sa ku mne už len ako k amatérke, ale aj ako k zlodejke. Viac s ňou neprehovorím. Začala som si vybaľovať veci z kufra. Najprv som si na posteľ prestrela moju obľúbenú deku vytvorenú s kúskov rôznych látok. Moja obľúbená látka na deke je leopardia, bodkovaná a zebrovaná. Mám k nej aj rovnaký vankúš. Mia na mňa len zhnusene zazerala. Pokračovala som so stolíkom. Dala som si naň mobil. Mia sa začala smiať ako šibnutá. „Tomuto hovoríš mobil? Veď to je model z roku 2009! Haha!“ náhodou, mne sa môj mobil páči. Je vysúvací, má bluethoot a foťák. Má aj otvor na USB. Dokáže prehrávať hudbu. To mi stačí. Navyše, mobil je na volanie! Vytiahla som môj album s fotografiami. Mia mi ho zdrapila z rúk a prezerala si ho. Myslím, že moje fotky sú celkom pekné. Okrem tanca ma totiž zaujíma aj fotografovanie. Na fotke, kde je môj otec sa ohromne nasmiala. Nechápem prečo- veď keby sa oholil, tak by bol krajší. Nie je ani starý- má 39 rokov. „Čo je na tom smiešne?“ Nahnevane som sa opýtala. „Všetko! Haha! Tvoj otec vyzerá, akoby sa rok neholil. Haha!“ Toto nemala! „Chcela by som vidieť tvojho!“ Drzo som odpovedala. „Stavím sa, že si ho už videla. Je to Danny Knight, najúspešnejší podnikateľ minulého roku!“ Zostala som tam stáť s otvorenými ústami. Ten Danny Knight? Veď on má na účte milióny! „Takže máš doma všetko diamantové? Najmodernejšie?“ Teraz som sa pýtala ako malé decko. ,,Nebudem ti to hovoriť! Ešte ma vykradneš!“ Zmĺkla som. „A ako pozerám na tvoje oblečenie, ktoré si určite vytiahla zo smetiaka, tak sa radšej budem držať stranou. Nechcem smrdieť ako ty!“ Povedala Mia a následne na mňa vystriekla toľko voňavky, až sa mi z toho zahmlilo pred očami. Aspoň som mala ďalší dôvod plakať. S takouto hnusobou budem musieť bývať do konca roka? Mohla by som to povedať riaditeľke, ale asi by mi neverila, pretože ona je Mia Knightová a jej otec je bohatý Danny Knight. Ona je obľúbená a má pekné oblečenie, ja som nová a neznáma so strašným oblečením. No dobre, predtým som si myslela, že je fajn, ale po tom, čo mi povedala Mia som sa cítila, akoby som bola oblečená v odpadkoch. Mala som na sebe obtiahnuté rifle a čierne tričko s krátkymi rukávmi. Obuté som mala biele tenisky. Síce ich mám po mame, ale sú značkové. Znak Puma sa však už zošúchal, takže by mi to nikto neuveril. Ale moje tanečné oblečenie bolo pekné; fialové tričko na ramienka a čierne legíny, k tomu čierne baletné piškóty.
Do izby vošla pani Wilsonová a povedala, že sa máme rýchlo dostaviť do veľkej telocvične. Vyšli sme z izby a po chodbe už chodilo veľa žiakov- všetci išli do telocvične. Keď sme šli po tých dlhých schodoch, jedno dievča zakoplo a spadlo. Každý sa jej smial, ale ja som jej pomohla vstať. „Ahoj, ja som Vicky Cooková. Ďakujem, že si mi pomohla. Ako sa voláš ty?“

1: Ohodnoť kapitolku :))
2: Myslíš, že budú kamarátky?
3: Aký máš pocit z jej spolubývajúcej, z Mie?
Bolo to super
(*Daillys*/*Luky*, 28. 3. 2012 13:18)